Slovensko, 17. marec 2023 (AM) – Dňa 24. marca 1999 sa začala operácia Spojenecká sila, čiže bombardovanie Juhoslávie NATO–m, prvýkrát v dejinách bez sankcií BR OSN (do 10. 6. 1999 vyše 35 tisíc bojových letov, 2300 leteckých útokov na 995 objektov).

Pri porušení Helsinského záverečného aktu má 19 štátov NATO na svedomí zhodenie 10 tisíc ton výbušniny (v tritolovom ekvivalente je to 5–krát viac ako sila atómovej bomby zhodená na Hirošimu), čo predstavuje 14 tisíc bômb za 78 dní. Na hlavy Juhoslovanov zhodili aj 15 ton ochudobneného uránu. Podľa srbského akademika Ľjubišu Rakiča by toto množstvo stačilo na výrobu 170 atómových bômb.

NATO však ničilo nielen vojenské objekty, zbombardovalo aj 300 škôl a vyše 20 nemocníc, mosty, osobné vlaky… Najmenej 40 tisíc domov bolo buď úplne zničených alebo poškodených. Zdevastovaných bolo približne 90 historických a architektonických pamiatok. Natovskí agresori to nazvali „humanitárnou intervenciou“.

Za bombardovanie bývalej Juhoslávie nesie vinu aj bývalý premiér Mikuláš Dzurina a jeho vláda, ktorá odobrila prelety bombardérov NATO cez naše územie. Za tento skutok podal na Dzurindu trestné oznámenie vtedajší sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin.

„Navrhoval som bombardovať Belehrad. Navrhoval som poslať tam amerických letcov a vyhodiť do vzduchu všetky mosty na rieke Drina. Navrhoval som zastaviť všetky dodávky paliva. Navrhoval som veľmi špecifické činnosti.“ „Musíme si priznať, že budú americké straty. Musíme vstúpiť do tohto štátu a okupovať ho v japonsko–nemeckom štýle.“

„Prečo som tak trval na tom, aby sa neposkytovala pomoc národu Srbska? Je tam veľa dobrých ľudí. Tak prečo? Preto, lebo kým sa nepozrú na svoje srdce, nikdy sa nevyliečia z choroby, ktorou sú nakazení. Práve preto. Nie pre pomstu, ale preto, aby sa jej zbavili.“

Z týchto slov vyplýva, že Biden považoval za vinný celý srbský národ. Keď sa to Američania snažili pretlačiť v OSN, Rusko to vetovalo – čiže neumožnilo! Ale agresora nič nezastaví. A nezastavilo ho to ani v tomto prípade!

Prvá: V deň, keď Američania bombardovali belehradskú televíziu, mala sa tam v tom čase vyrábať relácia s mladým talentovaným politikom Alexandarom Vučičom, ktorý je dnes prezidentom Srbska. Ten však meškal 20 minút a preto je dnes nažive.
Druhá: Prečo západná Európa tak nenávidí Srbov? Lebo keď prišiel Hitler, celý Západ sa pred ním sklonil. No nie Srbi a Sovieti. Takže kým budú existovať Srbi a Rusi, dovtedy bude mať Západ pred očami zrkadlo ich hrdinstva a svojej taktickej zbabelosti.

Vyžiadala si vyše vyše dvetisíc obetí Srbov, vrátane štyroch stovák detí (Rôzne zdroje o tom prinášajú rôzne údaje.). Ranených bolo vyše desaťtisíc občanov. Navyše účinky tejto agesie sú dlhodobé, pretože NATO použilo kazetové bomby s ochudobneným uránom. Po 24 rokoch je v Srbsku dvakrát viac onkologických ochorení, ako je európsky priemer. Ešte pred pár rokmi toho bolo 2,5 krát viac.

Jediný európsky líder, ktorý osobnou návštevou vyjadril podporu Juhoslávii bol Aleksander Lukašenko z Bieloruska. Ja osobne som vtedy z poverenia šéfredaktorky týždenníka International Experss Tatiany Jaglovej urobil rozhovor s vtedajším veľvyslancom Srbska v Bratislave a taktiež som vyjadril podporu jeho krajine za nás oboch i za kolektív vtedajšieho týždenníka International Express. Bodkou za touto po prvýkrát zverejnenou informáciou nech je vyjadrenie úcty a obdivu Tatiane Jaglovej, ktorá sa nezložila, hoci po vyjdení predmetného rozhovoru a spravodajstiev o bombardovaní Juhoslávie mala výhražné telefonáty. Volajúci sa predstavovali ako kosovskí Albánci.

NATO si svoje chyby stále nepriznáva, a už vôbec nie svoje vojnové zločiny. Svoje bombadovanie nazýva „nevyhnutným a legitímnym krokom“. Bývalý český prezident Václav Havel ho nazval „humanitárnym bombardovaním“.

Sociológ Jan Keller pre časopis Argument poukázal na rozdiel počínania si Ameriky v Juhoslávii a Ruska na Ukrajine: „Rusko nebombardovalo Kyjev tak, ako vtedy NATO Belehrad, nevybombardovalo budovu vládnej televízie, nelikvidovalo strategické mosty cez rieky, nebombardovalo žiadnu nemocnicu, nezasiahlo vzdušnými útokmi civilné vlaky. Vláda v Belehrade sa nevyhrážala, že si zabezpečí atómové zbrane.“

V polovici roku 2022 zvláštny zástupca ČĽR pre Kórejský polostrov Liu Xiaomin Američanom pripomenul: „Chcem vám pripomenúť, ako v roku 1999 štáty NATO bombardovali Juhosláviu 78 dní bez akýchkoľvek sankcií Bezpečnostnej rady OSN. Zhodili 420 tisíc bômb o celkovej hmotnosti 22 tisíc ton, vrátane použitia 15 ton ochudobneného uránu.“

V októbri 2022 bola zverejnená informácia od srbského prezidenta Aleksandra Vučiča, že USA a V. Británia chceli od Maďarov, aby v roku 1999 zaútočili na Srbsko zo severu. “Orbán mi dovolil túto informáciu zverejniť”, povedal (Informáciu hovorí v 66. minúte a 50. sekunde):

Aleksandar Vučič tvrdí, že maďarský premiér Viktor Orbán počas vojny v Kosove v roku 1999 čelil veľkému tlaku, aby zaútočil pozemnými silami na Srbsko.
„Americký prezident Bill Clinton, ako aj Briti, od neho chceli, aby napadol Srbskú republiku zo severu, aby sme tak museli roztiahnuť svoje sily až do Vojvodiny,“ konštatoval srbský prezident.

Orbán túto požiadavku Washingtonu a Londýna odmietol napriek veľkému tlaku. V Bielom dome mal vraj Orbánovi pomôcť odraziť tento tlak nemecký kancelár Gerhard Schröder. Následne vraj V. Orbán odletel do Veľkej Británie, kde sa stretol s premiérom Tonym Blairom a navštívil aj bývalú ministerskú predsedníčku Margaret Thatcherovú. Niekdajšia britská premiérka ho vraj kritizovala už vo dverách.

„Veľmi mi prekáža, že si odmietol napadnúť Srbsko, pre to zomrie oveľa viac britských vojakov,“ opísal Vučič údajné slová Thatcherovej.
Vladimír Mikunda